Traubner z nás spravil alkoholikov?

27. mája 2016, kardu, Nezaradené

Chrípka sa vyzúrila na mojej manželke tak strašne, že mi jej začalo byť až ľúto. Vybral som sa do stánku kúpiť jej nejaké časopisy, i keď som si nebol vôbec istý či bude mať náladu ich čítať. Nezodpovedne som kúpil aj PLUS 7 DNÍ. Nezodpovedne preto, lebo by som si v mojom veku mal vážiť moje zdravie a nie si dvíhať zbytočne dvíhať adrenalín prečítaním rozhovoru „Bije na poplach“ s neurológom Pavlom Traubnerom a aby som použil citát jeho výroku s tohto článku „Bol som úprimne šokovaný“.

Ako som už uviedol bol som šokovaný. Pán Traubner v podstate vo svojej „nadradenosti“ spravil zo Slovákov alkoholikov, pričom v celom článku hovorí o nedostatkoch vo výchove k pozitívnemu vzťahu k iným náboženstvám alebo etnickým skupinám. Ako v rozhovore uviedol: „židovskí občania tejto krásnej Slovenskej republiky v minulosti aj v súčasnosti boli charakterizovaní tým, že sa venovali práci. Boli usilovní. …….   Ale musím povedať, že mali isté kvality. Väčšinou neboli alkoholici a získavali vysokoškolské vzdelanie. A to vyvolávalo v ostatnej populácii pocit určitej nespravodlivosti.“ Koniec citátu. Neviem, ale mám taký pocit, že ostatných má za alkoholikov. Môžem ubezpečiť pána Traubnera, že moji rodičia, ujovia, strýkovia a mnohí ostatní ktorých som poznal, žili v období druhej svetovej vojny ako aj pred ňou, tvrdo pracovali a neboli alkoholici a boli Slováci. Predpokladal by som, že človek s takými ťažkými životnými skúsenosťami nedá takýmto spôsobom najavo pocit svojho nadradenia. Slováci sú umiernený, pokojný národ. Problém s extrémizmom sa viac prejavuje v iných štátoch ako na Slovensku. V celom článku som sa nedočítal aký je jeho názor na príčiny a hovorí len o dopadoch. Poukazuje na nedostatočnú výchovu detí a ako tvrdí tieto by sa mali vychovávať k tolerancii, k demokracii. To však stačiť nebude.

Súčasný stav v Európe je dôsledkom nezodpovedných politických hier európskych politických elít vrátane našich. Ľudia majú mnohokrát pocit bezradnosti, mnohokrát nevidia východisko zo svojej bezútešnej situácie, napriek tomu, že tvrdo pracujú, nevedia zabezpečiť základné fungovanie svojich rodín. Neschopnosť riešiť migráciu, plytvanie spoločnými zdrojmi, oligarchovia napojený na štátny rozpočet, problémy vo všetkých oblastiach spoločenského života, usmievaví politici pred televíznymi kamerami, ktorí vôbec nepreukázali schopnosti vyriešiť dennodenné problémy bežných ľudí. Toto všetko vedie a bude viesť k populárnosti extrémizmu a ak si to súčasná politická či európska a taktiež naša elita neuvedomí, extrémizmus pohne masami. Potom už bude neskoro. Otázkou je,  kto má na tom záujem a komu by to prospelo.