Občania Československa boli v nie tak dávnej minulosti dva krát zradení svetovými mocnosťami. Prvý krát Mníchovská zrada rozdelila Československo pod záštitou Veľkej Británie a Francúzska. Nezáležalo im na ľuďoch v našej krajine. Mali svoje ciele. Dúfali, že nebudú v zornom poli Hitlera, dúfali že si Hitler podmaní Slovanov, ale čo bolo ich najväčšiu motiváciou, bola porážka boľševikov a tým pohodlný prístup k ich bohatstvu dúfajúc že pri Hitlerovi si z neho aspoň časť uštipnú. Všetko bolo nakoniec inak. Boľševici preukázali svoju nezlomnú vôľu prežiť a zhatili západu všetky jeho snahy.
Život išiel ďalej a západní politici ale hlavne finančníci sa nevedeli stotožniť stým, že bohatstvo Sovietskeho zväzu ako aj veľkého východného bloku nemali pod kontrolou. Precízne, systematicky a s trpezlivosťou dôsledne budovali opozíciu na zvrátenie tohto vývoja. Vedeli, že krajinu sovietov vojensky neporazia. Cesta je z vnútra. V Československu si pestovali s veľkou finančnou podporou opozíciu a ako jej idol Václava Havla.
Prvá časť majdanu sa vydarila keď sa nekontrolovateľne začal rúcať východný blok, padol socializmus, Havel sa stal prezidentom a tým bola prvá časť majdanu naplnená. Otázka znela čo ďalej. Československo bol moderný a ekonomicky sebestačný štát. Veľmoci rozhodli o rozdelení. V decembri 1990 sa opäť, ako v ’38 v Mníchove, ale tento krát vo Švajčiarsku rozhoduje o budúcnosti Československa. Západné svetové mocnosti zastúpené svojimi šedými eminenciami teraz však aj za účasti zástupcov Čiech rozhodujú či ďalej. Výsledkom bolo oddelení Českej republiky. Český zástupci a ich špička pochopila argumenty, že sa týmto ťahom vyhnú budúcim sporom s Maďarskom ohľadne silnej menšiny na území Slovenska a taktiež budúcim problémom s rómskou minoritou. Hlavný argument zabral najviac a to rýchle začlenenie Čechov do štruktúry „vyspelých“ západných krajín Európy. Otvorená bola otázka Slovenska. Našťastie neuspel návrh na koho riadenie medzi okolité krajiny, ale bolo rozhodnuté o jeho samostatnosti a nechá sa to na samovývoj.
Česká politická špička sa s týmto okamžite stotožnila a od januára 1991 začína intenzívna príprava na rozdelenie. Šedé eminencia západu začali intenzívne skryto a pod legendou pripravovať na Slovensku pôdu na oddelenie pričom perfektne využili odstredivé tendencie časti politické spektra. A ako víťazstvo je výhra Mečiara vo voľbách. Jeho vlastnosti boli ideálne na dosiahnutie požadovaného cieľa. Je tvrdý, zásadový, cíti sa ako bojovník. V tom bol západ dobrý. Dali mu pocit, že on je ten správny a jediný aby dokázal naplniť túžbu Slovákov po samostatnosti. A stalo sa. Cieľ mocností bol naplnený a druhá časť majdanu splnená.
Dnes je vidieť, že svoje ciele napĺňajú postupne a dôsledne. Sme vazalmi vo vlastnom štáte a Slovensko ovládajú sily, ktoré nenávidia vlastných občanov. História sa opakuje. Tak ako ’38 si pripravili pôdu na vojnu s boľševikmi dnes nás pripravujú na vojnu s Ruskom. To bohatstvo im nedá spávať. Ak nevyhrá zdravý rozum zopakujeme aj rok 1941.
Dúfam, že to tak nebude.